(Suai, 3 Setembru 2025) – Komisaun organizadora ba Komemora Masakre 6 Setembro Negro Suai 1999 ba dala-26 kompostu hosi Centro Nacional Chega!I.P, Autoridade Munisipiu Covalima, Párokia Igreja Nossa Senhora de Fátima Suai, Muzeu Memórial Munisipal Covalima (MMMC) organiza atividade Komemora Masakre 6 Setembro Negro Suai 1999 ba dala-26, ne’ebé realiza durante loron 4 hahú (3-6 Setembru 2025), iha Munisipiu Covalima.
Durante loron 4 ho atividade sira mak hanesan, atividade prosisaun hahú hosi Aeroportu to’o iha Monumentu Masakre Setembro Negro 1999, konsulta saúde masal ba vitima no sobrevivente sira, atividade Chega! Tour hodi lori estudante sira vizita sítiu istóriku no formasaun hatutan memória ba estudante sira, atividade kalan refleksau, konsulta públiku prosesu rekonsiliasaun timoroan, atividade misa, kari aifunan no distribui apoiu umanitáriu ba sobrevivente sira mais vulneravel.
Objetivu atividade ne’e mak atu komemora eventu istóriku sira atu tranzmite lisaun prinsipál sira (valores rezisténsia nian) ne’ebé sai baze ba jerasaun foun sira hodi aprende valór rezisténsia nian ba hametin nasionalizmu no patriotizmu, no kontribui dezenvolve karakter Timoroan nu’udar promotór ba promove paz, dame no rekonsiliasaun iha Timor-Leste. Komemorasaun eventu istóriku sira mós konsidera nu’udar asaun atu dokumenta valores no/ka memória/Istóriku ema bain-bain sira nia kontribuisaun ba luta libertasaun nasionál, nomos sai meius ba tranzmite istória/memória nomos valór rezisténsia nian, hodi prezerva ka arkiva memória vítima funu sira nian.
Objetivu prinsipal seluk mak oinsá memória pasadu sai nu’udar mekanizmu ida hodi ema no entidade sira fahe esperiénsia cross-cultural no esperiénsia interjerasionál hodi transfere memória, promosaun justiza no paz, hodi kria sensu empatia, kompaisaun no oinsá mak valór istória sira bele transforma sosiedade ho valór patriótiku. Alende ne’e, introduz oinsá hatutan memória (story-telling) no utilizasaun memória vítima/Sobrevivente sira hodi komprende abut husi konflitu nian.
Atividade ne’e halo atu refleta kona-ba Povu Timor-Leste nia esperiénsia pasadu ne’ebé moruk ho fitar husi kanek no asaun violentu sira. Esperiénsia ida ne’e halo populasaun sivíl sai alvu ba violasaun husi akontesimentu istóriku sira hanesan masakre no torturasaun, periodikamente akontese iha teritóriu Timór laran hahú husi funu maun-alin iha tinan 1974 to’o funu hasoru invazór sira iha periodu 1975 to’o Outubru 1999.
Ho istória moruk ne’ebé naruk ne’e, sei hamosu nafatin akuzasaun, duun malu, ofende malu, odiu no vingansa ba malu iha komunidade nia leet, ne’ebé bele hamosu risku boot ba repetisaun violénsia pasadu no harahun sosiedade Timor-Leste. Atu hamenus risku sira ne’e, importante tebes atu dezenvolve kultura ne’ebé respeita valór direitus umanus liu husi Komemorasaun Masakre sira, nune’e jerasaun foun sira aprende husi esperiénsia pasadu hodi bele kontribui ba dezenvolvimentu nasaun ne’ebé nakonu ho klima paz no estabilidade.
Iha prosesu konstrusaun Estadu Repúblika Demokrátika Timor-Leste nu’udar Estadu Soberanu ida, kontribuisaun ema bain-bain iha prosesu luta ba libertasaun nasionál seidauk hetan konsiderasaun, seidauk iha dignifikasaun ne’ebé aas ba vítima/sobrevivente sira, liu-liu ho sofrimentu moruk ne’ebé kauza husi violasaun direitus umanus.
Iha Munisípiu Covalima, masakre planeadu boot ne’ebé akontese hafoin Konsulta Populár mak Masakre iha Igreja Nossa Senhora do Rosario Suai (Igreja Suai), iha loron 6 Setembru 1999. Masakre ne’e konsidera hanesan asaun asasinatu masál planeadu hasoru populasaun sivíl sira. Masakre ne’e hatudu duni operasaun koordenada entre Militár Indonézia, hanesan KORAMIL Salele, KODIM Suia (Militár Indonézia) no Membru Milisia Laksaur.
Militár Indonézia no Milisia Laksaur hahú halo asaltu ba Igreja Suai iha tuku 02:30 loro-kraik, sira soe granada no tiru iha arredores Igreja Suai nian antes tama ba Igreja Suai nia laran hodi halo atake ba populasaun sira ne’ebé buka protesaun iha ne’ebá. Milisia Laksaur ne’ebé komanda husi Olivio Mendoça Moruk no komandante Milisia MAHIDI lidera husi Cancio Lopes de Carvalho inklui Militár Indonézia ne’ebé komanda husi Komandante KODIM, Letkol Liliek Koes Hadianto, Letnan Sugito no Komandante POLRI Suai Letkol Gatot Subiaktoro. Sira oho populasaun hamutuk ema na’in atus-rua resin(200-resin), inklui Padre Hilario Madeira, Padre Tarsisius Dewanto no Padre Francisco Soares. Ema na’in tolu nulu (30) seluk Milisia no Militár Indonézia sira oho hafoin atake iha Igreja Suai.
Detallu informasaun klik:Komunikadu Impr. Kom-Suai