Konferénsia Internasionál: Memorializasaun Istória Pasadu Iha Kontextu Timor-Leste

196

Dili – 18 Marsu 2021,  Diretór Ezekutivu Centro Nacional Chega! Hugo Maria Fernandes partisipa ona iha konferénsia internasionál liu husi zoom no sai nu’udar oradór ho topiku ne’ebé ko’alia mak Memorializasaun Istória Pasadu iha Kontextu Timor-Leste ka Memorialization of Historical Past in the Context of Timor-Leste”.

Tema jéral ba konferénsia internasionál ne’e mak “Autodeterminasaun Timor-Leste nian iha Rezistensia, Diplomasia, Solidariedade” ne’ebé realiza iha Museu do Oriente, Lisboa-Portugal, durante loron haat hahú husi, 15, 16,18 no 19 Marsu 2021. Panelista sira mai hosi rai sira hanesan, Timor-Leste,  Australia, Indonezia, Canada, Portugal no mos Estadus Unidos Amerika.

Iha konferénsia internasionál ne’e, Diretór Ezekutivu Centro Chega! hateten, bazeia ba esperiénsia pasadu ne’ebé povu Timor-Leste hakat liu ona, mak Centro Chega! iha tinan 2019 introdúz ona programa memorializasaun integradu ne’ebé ho objetivu fó oportunidade hodi halo diskusaun públiku ne’ebé aseita katak existe narativu oi-oin (multiple narratives) no esperiensia oi-oin, ne’ebé fó impaktu ba harii paz, justisa no segura katak violensia konflitu pasadu sei la akontese tan non-recurrence of violent conflict).

Diretór dehan, programa memorializasaun ne’e mós atu koleta, arkiva no estabelese plataforma oi-oin hodi ema sira bele hato’o sira nia memória kona-ba pasadu liu hosi envolvimentu no partisipasaun públiku iha programa nu’udar fatin ida ba públiku atu fó rekoñesementu ba memória no prezerva memória pasadu.

“Objetivu espesifiku hosi Programa Memorializasaun Integradu mak, harii plataforma ba ema no komunidade parte etniku-kultural no polítika sira, atu fahe sira nia istória, envolve iha diálogu memorializasaun, no atu Prezerva memória istóriku liu hosi arkiva no dezamina narativa sira ba públiku. Alende ne’e, atu fasilita prosesu kompriensaun komun kona-ba polítika no pragrama sira oinsá utiliza memória istóriku sira”, Hugo subliña.

Tuir nia, durante periodu 2019 to’o 2020, implementasaun programa memorializasaun integradu mak memorializasaun ofisiál no unofisial sira, hala’o hamutuk ho vítima, sobrevivente no autoridade ofisiál sira hatudu ona katak sira nia sentimentu iha aspeitu hanesan, Kura – Kanek, Aktu Rekonsiliatoriu, Komemorasaun Eventu Istóriku Rotuto – Manufahi, Aktu Diginifikasaun ba Vitima husi Masakre iha Mankatik U’un, Laklo, Manatuto, Memorial Meti-Oan, Wedauberek, Alas, Manufahi no Memorial 7 Dezembru 1975 – Memorializasaun Oficial no Unoficial hasoru malu, bele dignifika, valoriza no fó rekuñesementu ba eroi no vítima sira.

Durante periodu tinan 2020, bele mos nota katak, iha ona mudansa pensamentu hosi autoridade governamentál sira kona-ba impaktu hosi programa memorializasaun. Mudansa pensamentu ne’e, hatudu hosi partisipasaun membru governu no mós autoridade lokál sira iha komemorasaun eventu istóriku sira.

Partisipante sira hato’o sira nia apresiasaun no elojia ba aprezentasaun husi Diretór Ezekutivu Centro Chega! Hugo Fernandes ne’ebé hato’o ona Memorializasaun Istória Pasadu iha Kontestu Timor-Leste.

Konferénsia Internasional liu hosi dalan Zoom ne’e patrosidadu hosi Fundasaun Oriente, Centro Estudu Siensia Sosial, Universidade Coimbra no Timor-Leste Study Association Portugal. Konferensia ne’e lidera husi João Amorim, hanesan Membru Konsellu Fundasaun Oriente, António Sousa Ribeiro nu’udar Diretór Sentru Estudu Sosiál Universidade Coimbra, no Prof. Rui Graça.




Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Alert: Chega! Area Protejidu!
X